O DOG EAT DOG nebolo nejaký ten rok vôbec nič počuť a zrazu sa ku mne dostala informácia, že sa títo Amerikánci ukážu v našich končinách. Bol som prekvapený, že ešte existujú. Naposledy som ich zaregistroval ešte v roku 1999, keď som zhliadol ich show v Českých Litoměřicích (North Power Jam 99). Tesne pred touto akciou sa mi podarilo zohnať ich aktuálny počin „Walk With Me“, ktorý vyšiel takpovediac v utajení. Pozitívne navnadený tým, čo som si z neho vypočul (čakal som niečo podstatne horšie), som sa vybral do košického klubu ICCT, ktorý sa doteraz vyhýbal organizovaniu tvrdšie orientovaných koncertov. Snáď nepôjde o povestnú výnimku z pravidla.

Ako prví vyšli na pódium Škóti DARKWATER. Slušne zahratá rocková muzika z ich produkcie síce nikoho neurazila, ale ani ktovieako nezaujala. Jediné, čím možno zaujali, bola slušne spievajúca, ale hlavne dobre vyzerajúca speváčka. Tak trochu mi pripomenuli slovenských FOR SALE, ktorí produkujú niečo podobné, no na oveľa vyššej úrovni. Škótov vystriedali na pódiu Česi. WORKSHOP nastúpili oblečení v bielych overaloch a kuklách (štylizovaní ako crash test bábiky). Neviem z akého dôvodu je táto kapela vynášaná skoro až do nebies, mňa teda o svojej výnimočnosti vôbec nepresvedčili. Miestami ich produkcia vcelku šliapala, no tých pár svetlých okamihov utápali v jednotvárnosti. Dookola opakované postupy, jednotvárny spev a absolútne jednoduché bicie. Jedným slovom nuda. Švajčiari HENCHMAN boli už ale iná liga (od okresnej súťaže k bundeslige). Aj ľudia pod pódiom viditeľne ožili a rozbehol sa mosh, aký na tieto koncerty patrí. Trojica muzikantov sa na pódiu dokonca tak rozhýbala, že skoro došlo k nechcenej demolácii bicích, keď basgitarista doslova skočil do bubnov. No našťastie sa nič vážne nestalo a v pohode sa pokračovalo. Vcelku chutná dávka crossoveru, zahratá s ľahkosťou a viditeľnou radosťou mi napravila náladu, ktorú mi pokazili prvé dve kapely. Už na HENCHMAN sa rozbehol stagediving, ktorý sa pokúsili stopnúť ochrankári (nepriestrelné vesty, pištole...), no nakoniec rezignovali, veď zastaviť prílivovú vlnu nejde.

Hodnú chvíľu po polnoci sme sa konečne dočkali kapely DOG EAT DOG, na ktorú sa všetci tešili. Kapela vznikla začiatkom deväťdesiatych rokov na troskách hudobných recesistov MUCKY PUP. V podstate ihneď po vydaní debutu sa stali superhviezdou na poli miešania rôznych štýlov a vplyvov. Netradičné používanie saxofónu im doslova nahnalo hordy fanúšikov, ktorí túžili po niečom novom. Vypredané štadióny, najväčšie festivaly sa o nich doslova bili. A dnes? Dnes je už všetko inak. Dlhá, sedemročná prestávka, keď o kapele nebolo vôbec počuť, im poriadne ukrojila z popularity a fanúšikovskej základne. Aj saxofón je už len minulosťou. Takže, ako sa im podaril návrat?

Jc (spev), Rocky (basa), Sean (gitara) a Brandon (bicie) s podporou perkusionistu predviedli s ľahkosťou im vlastnou mix rocku, metalu, reggae a hip-hopu. Návrat bol takpovediac bombastický, len s jedinou chybičkou: na koncert sa podarilo prilákať len menšie množstvo ľudí. Našťastie ich bolo dosť na to, aby sa rozpútal už vyššie spomínaný mosh a stagediving. Ľudia aj kapela lietali po klube ako špinavé prádlo. Dobrá nálada a radosť z koncertu sa dala na oboch stranách „barikády“ priam krájať. Piesne z nového materiálu striedali staré, rokmi preverené songy, v pomere asi pol na pol. V podstate nechýbal ani spomínaný saxofón, až na najväčšie hity kapely (napr. „Rocky“), kde by prítomnosť tohto nástroja potešila. Po zvukovej stránke musím pochváliť klubové PA-čko, z ktorého liezol parádny, čistý a pekne čitateľný zvuk. Z tohto som mal tak trochu strach, pretože som asi týždeň predtým navštívil iný koncert v tomto klube a vtedy zvukár svoju robotu doslova nezvládol. Našťastie kapely mali svojich vlastných zvukárov a snáď sa aj ten domáci niečomu priučil. Ale vráťme sa k dianiu na pódiu. Šialenstvo pod, aj na pódiu vrcholilo, keď si Rocky vytiahol jednu z fanyniek na pódium, usadil ju vedľa seba na stoličku a venoval jej nasledujúcu skladbu. Jc okrem výborného spevu a rapu poskakoval po pódiu spolu s „lietajúcim“ obecenstvom a sem-tam využil aj ich „pomoc“ so spevom. Poniektorí si ani nepýtali povolenie, našťastie sa kapele podarilo udržať vystrájanie fans na uzde. Výborným dojmom na mňa zapôsobil bubeník formácie, ktorý sa nám v jednom songu predstavil aj ako spevák, keď ho na jeho poste vystriedal hosťujúci perkusionista. Nasledovala klasická prestávka, keď ľudia pod pódiom vyvolávali skupinu späť na pódium vediac, že ešte neodzneli najhitovejšie songy. Klasiku „No Fronts“, spolu s DOG EAT DOG odspievalo celé publikum a posledným, jedným z ich prvých songov „Dog Eat Dog“ sa definitívne rozlúčili.

Čo povedať záverom? Je škoda, že kapela nechala uhasnúť svoju popularitu, dúfajme, že sa im ešte podarí rozdúchať poriadny plameň. Uhlíkov im ostalo neúrekom, čoho dôkazom bol aj tento výborný koncert...

Playlist:
1. Isms
2. Cannonball
3. Expect The Unexpected
4. Who’s The King?
5. Pull My Finger
6. Undivided
7. M.I.L.F
8. Funnel King
9. ESB
10. Rocky
11. If These Are The Good Times
12. Walk With Me
13. Step Right In
Prídavky:
14. No Fronts
15. Let It Snow
16. Dog Eat Dog